Poznámky
Abstrakta
6.–7. 6. 2013, Hotel International Brno
|
X. SYMPOZIUM PRAKTICKÉ NEUROLOGIE
B9
detekovat pomocí dotazníků DN4 (Douleur Neuropathique en 4 questions) a pain
DETECT
.
Upacientů
s LBP adetekovanou neuropatickou komponentou bolesti potvrdily randomizované aplacebem
kontrolované studie dobrou toleranci (n.ú. 9,9%) a klinicky signifikantní redukci intenzity neuro-
patickébolestio>30%v kohortěléčenýchpregabalinem(PGB).PGBmáefektjakve forměiniciální
monoterapie (u63%), tak jako add-on terapie (u56%).
Účinek PGB nastupuje během 5–7 dnů, trvá
dlouhodobě a je potvrzen i při opakovanémvysazení a nasazení. Kromě chronické LBP s neuropatickou
složkou lze využít léčebný potenciál PGB i u akutní radikulopatie lumbosakrální i cervikální.
Neurogénne poruchy
komunikácie u dospelých
garant prof. PhDr. Zsolt Csefalvay, PhD.
čtvrtek / 6. 6. 2013 / 14.15–15.20
Kognitívna analýza alexie a agrafie u pacientov s mozgovým poškodením
prof. PaedDr. Zsolt Cséfalvay, PhD.
1
, PhDr. Marta Egryová
2
,
PhDr. Ingrid Wierdermann
3
, Mgr. Pavla Balejová
1
1
Katedra logopédie, Ústav psychologických a logopedických štúdií, PdF UK,
Bratislava
2
II. neurologická klinika, FNsP Bratislava, Nemocnica akad. L. Dérera, Bratislava
3
Oddelenie dlhodobo chorých, FNsP Bratislava, Nemocnica Ružinov, Bratislava
Cieľom nášho výskumu bolo zmapovať jazykové deficity v produkcii a porozumení písanej reči
u slovensky hovoriacich pacientov s ložiskovou léziou mozgu. Výskumnú vzorku tvorilo 44 slovensky
hovoriacich pacientov s rôznou etiológiou ložiskového poškodenia mozgu. Išlo o pacientov s prie-
merným vekom 65 rokov (SD 13,48). Najviac boli vo vzorke zastúpení stredoškolsky vzdelaní pacienti.
Na porovnanie charakteru alexie a agrafie sme sledovali aj pacientov s Alzheimerovou demenciou.
Na diagnostiku sme použili komplexnú testovú testovú batériu “Diagnostika afázie, alexie a agra-
fie“ (Cséfalvay, Egryová, Wiedermann, 2007). Táto metodika umožňuje analyzovať najmä výkony
na úrovni slov (lexia, grafia) v kontexte kognitívno-neuropsychologickej teórie jazykových procesov.
Zo 44 pacientov malo 25 jasne vyhranený klinický syndróm afázie, kým 19 pacientov malo ne-
jasný klinický obraz, v ktorom dominovali symptómy pre jeden zo syndrómov afázie. Všetci pacienti
s afáziou mali alexiu a agrafiu, z toho 35 (80%) pacientov malo vyhranený syndróm alexie (z toho
20 prípadov fonologickej, 13 hĺbkovej a len 1 prípad povrchovej alexie). Pri agrafii bolo len 26 (57%)
pacientov s vyhraneným čistým typom agrafie. Z nich 22 tvorili fonologické, 4 hĺbkové agrafie a žia-
den prípad povrchovej agrafie. Ukázalo sa, že fonologická alexia a agrafia sa v našej vzorke pridružili
vo väčšej miere ku klinickému syndrómu anomickej a konduktívnej afázie a častejšie sa vyskytovali
pri ľahšom a stredne ťažkom stupni afázie. Kým hĺbková alexia a agrafia sprevádzala skôr syndrómy
Wernickeho a Brocovej afázie, a z hľadiska stupňa afázie dominovala pri stredne ťažkom a ťažkom
stupni afázie. U slovensky hovoriacich pacientov s afáziou sa ku klinickému obrazu často pridružuje
najmä fonologická a hĺbková alexia a agrafia, ktorých výskyt ovplyvňuje typ a stupeň afázie.
U pacientov s Alzheimerovou demenciou sa tiež vyskytovala alexia a agrafia aj pri ľahších stup-
ňoch ochorenia. Ťažkosti sa u nich prejavili v produkcii (najmä pri písaní) a porozumení čítanému.
Zhrnutie
U slovensky hovoriacich pacientov s ložiskovýmmozgovým poškodením sa vyskytujú typické
neuropsychologické syndrómy hĺbkovej, fonologickej a zriedkavo aj povrchovej alexia agrafie.
U pacientov s Alzheimerovou demenciou sa vyskytujú rôzny typy porúch písania a čítania,
ktoré majú vplyv na ich aktivity denného života.
Pozn.: Výskumbol podporený grantomVEGA (1/0147/12) „Jazykovo-špecifické deficity u slovensky
hovoriacich pacientov s ložiskovou lézioumozgu“ a grantomAPVV (0048–11) “Kognitívno-komunikačné
poruchy u pacientov s miernou kognitívnou poruchou a demenciou” (hlavný riešiteľ- Zsolt Cséfalvay).
