Abstrakta
Poznámky
X. SYMPOZIUM PRAKTICKÉ NEUROLOGIE
|
6.–7. 6. 2013, Hotel International Brno
B10
Klinický význam hodnotenia jazykových procesov
na úrovni viet pri demencii?
doc. PaedDr. Jana Marková, PhD.
1
, prof. PaedDr. Zsolt Cséfalvay, PhD.
1
,
Mgr. Júlia Čunderlíková
1
, Mgr. Šimon Hovorka
1
, Mgr. Ivica Hrubá
1
,
Mgr. Martin Malík, PhD.
2
, MUDr. Stanislav Šutovský, PhD.
2
,
prof. MUDr. Peter Turčáni, PhD.
2
, MUDr. Mária Králová, PhD.
3
,
PhDr. Katarína Vajdičková, CSc.
3
, MUDr. Ján Ballx
4
1
Ústav psychologických a logopedických štúdií, Katedra logopédie, PdF UK Bratislava
2
I. neurologická klinika LF UK a UN Bratislava
3
Psychiatrická klinika LF UK a UN Bratislava
4
Psychiatrická ambulancia, Centrum Memory, Bratislava
Cieľ výskumu:
Cieľom nášho výskumu bolo zistiť, či sú prítomné u pacientov s miernym
kognitívnym narušením a s demenciou jazykové deficity na vyššej úrovni spracovania jazykovej
informácie, a to pri porozumení viet.
Metóda:
Použili sme vlastný test vyšetrujúci porozumenie rôznych typov viet a rôznych ling-
vistických faktorov v tzv. reverzibilných vetách, v ktorých si hlavní účastníci môžu vymeniť svoje
sémantické roly. Pacienti priraďovali k počutým vetám jeden zo štyroch obrázkov. V takýchto
vetách je potrebné nielen porozumieť jednotlivým slovám, ale spracovať i gramatické kľúče, ktoré
umožňujú pochopiť „kto urobí čo komu“.
Výskumná vzorka pozostávala z pacientov s miernou kognitívnou poruchou (MCI, n = 3) alebo
s ľahkou (n = 20) či stredne ťažkou (n = 19) Alzheimerovou demenciou, u ktorých stanovil diagnózu
neurológ alebo psychiater. Výkony pacientov v teste sme porovnali s výkonmi zdravých respon-
dentov s rôznym stupňom vzdelania (za hranicu normy sme považovali výkon lepší než priemerný
výkon zdravých ľudí daného vzdelania, od ktorého sme odpočítali 1 štandardnú odchýlku). Táto
hranica sa s klesajúcim vzdelaním znižovala: čím nižšie vzdelanie, tým slabší výkon môže klient
dosiahnuť v teste, aby bol jeho výkon ešte stále považovaný za „normálny“.
Výsledky:
Normálny výkon sme zaznamenali u dvoch pacientov s MCI, u 1 pacienta s ľahkou
a u 1 pacienta so stredne ťažkou demenciou. Výkon 19 z 20 pacientov s ľahkým stupňom de-
mencie klesol v 1 až 17 lingvistických faktoroch pod hranicu stanovenú pre vysokoškolákov a vo
väčšine prípadov aj pre stredoškolákov. Porozumenie viet u 18 z 19 pacientov so stredne ťažkým
stupňom demencie sa nachádzalo vo všetkých sledovaných faktoroch pod hranicou výkonu ľudí
so základným vzdelaním.
Záver:
Hoci boli procesy na úrovni slova u našich klientov zachované (porozumenie slov, po-
menovanie podstatných mien a slovies v jednotlivých skupinách prekračovalo v priemere 90%)
a zdalo by sa, že jazykové procesy prebiehajú normálne, porozumenie viet bolo u klientov s ľahkým
a stredne ťažkým stupňom demencie výrazne narušené.
Stručné závery pre prax:
Testovanie jazykových funkcií u pacientov s demenciou len na úrovni slova (napr. pomenovanie
obrázkov) nemusí zachytiť poruchy jazykových procesov.
U pacientov s miernou kognitívnou poruchou a demenciou je vhodné realizovať detailnejšie
logopedické vyšetrenie, ktoré môže odhaliť nastupujúce poruchy jazykových funkcií.
Pozn.: Táto práca bola podporená Agentúrou pre výskum a vývoj na základe zmluvy
č. APVV-0048–11 “Kognitívno-komunikačné poruchy u pacientov s miernou kognitívnou poruchou
a demenciou” a grantom VEGA č. 1/0439/12 “Identifikácia faktorov ovplyvňujúcich porozumenie
viet v slovenskom jazyku v intaktnej detskej a dospelej populácii”.
Dotazník funkcionální komunikace u pacientů s afázií
PhDr. Mgr. Milena Košťálová
1, 2
, Mgr. et Mgr. Barbora Poláková
3
,
Mgr. Markéta Ulreichová
4
, Mgr. Naděžda Lasotová
1
,
doc. PaedDr. Jiřina Klenková, Ph.D.
4
, prof. MUDr. Josef Bednařík, CSc., FCMA
1, 2
1
Neurologická klinika LF MU a FN Brno
2
Výzkumná skupina Aplikované neurovědy, CEITEC MU, Brno
3
Vojenský rehabilitační ústav Slapy
4
Katedra SPP, PdF MU Brno
