50
PROGRAMME AND ABSTRACT BOOK
ABS TRAC T BOOK
Literatura
1.
Northcott PA, et al. Nature 2012; 488: 49–56.
2.
Ellison DW, et al. Acta Neuropathol 2011; 121: 381–396.
3) Zistenie prítomnosti hypermetylácie
v promótorovej oblasti HPV16 v cervikálnych
skvamóznych intraepiteliálnych léziách
Holubeková V.
1
, Mendelová A.
1,2
, Úbor P.
2
,
Lasabová Z.
1
, Danko J.
2
1
Ústav molekulovej biológie JLF UK
2
Gynekologicko-pôrodnícka klinika JLF UK, Jesseniova
Lekárska Fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave,
Martin, Slovenská republika
Úvod:
DNA metylácia je epigenetický mechanizmus na
reguláciu génovej expresie. Bolo dokázané, že DNA metylácia
je tiež dôležitá regulačná dráha v modulácii génovej expresie
ľudského papilomavírusu (HPV). DNA metylácia najčastejšie
ovplyvňuje dlhú kontrolnú oblasť HPV, ktorá obsahuje promótor
P97 a enhancer špecifický pre epiteliálne bunky. Tieto oblasti
obsahujú niekoľko väzobných miest pre bunkové transkripčné
faktory a pre proteín E2, ktorý reguluje vírusovú transkripciu. E6
a E7 gény HPV 16 sú práve prepisované z promótora P97 a ich
kontinuálna expresia je nevyhnutná pre malígnu progresiu
a pre udržanie transformovaného fenotypu. V tejto štúdii
sme zisťovali prítomnosť metylácie v promótorovej oblasti
HPV16 pomocou modifikácie DNA s bisulfidom sodným
a pyrosekvenácie a tiež sme zisťovali počet kópií E6 mRNA
transkriptov.
Materiál a metódy:
Hypermetyláciu promótorovej oblasti
sme zisťovali v bunkovej línii odvodenej od karcinómu krčka
maternice a u 45 cervikálnych vzoriek pozitívnych na HPV16 in-
fekciu. Vyšetrili sme 18 vzoriek s diagnózou nízkostupňová skva-
mózna intraepiteliálna lézia (low-grade squamous intraepithe-
lial lesion – LSIL), 23 vzoriek s vysokostupňovou skvamóznou
intraepiteliálnou léziou (high-grade squamous intraepithelial
lesion – HSIL) a štyri vzorky s invazívnym skvamóznym karcinó-
mom (SCC). Extrahovaná DNA bola modifikovaná bisulfidom
sodným, amplifikovaná v PCR a hypermetylácia promótorovej
oblasti u HPV16 bola analyzovaná pyrosekvenáciou. V E6 mRNA
kvantifikácii sme využili plazmidovú DNA s klonovaným E6
fragmentom z Caski bunkovej línie.
Výsledky:
Z piatich vyšetrovaných CpG ostrovčekov
v HPV16 promótorovej oblasti (nt31, 37, 43, 52 a 58) bola metylá-
cia nájdená u všetkých piatich nukleotidov v bunkovej línii Caski
a u SCC. Metylácia CpG ostrovčekov bola tiež nájdená v 65,6 %
LSIL a 90,4 % HSIL lézií. Percento metylácie bolo vyššie u HSIL,
ale tento rozdiel nebol štatisticky významný, okrem nukleotidu
nt58 (p=0,03419). Medzi typom cervikálnej lézie a množstvom
E6 mRNA kópií nebol tiež zistený významný rozdiel.
Záver:
Existuje viacero hypotéz o prítomnosti hyperme-
tylácie v promótorovej oblasti HPV16 a jej asociácii k expresii
E6/E7 mRNA. Potvrdili sme fakt, že metylácia promótorovej
oblasti HPV16 je v klinických vzorkách bežný fenomén, ktorý
môže pôsobiť podobne ako obranný mechanizmus hostiteľskej
bunky. V budúcnosti by bolo potrebné rozšíriť súbor klinických
vzoriek a vyšetriť aj fyzický stav HPV16, lebo sa predpokladá,
že pri integrovaných kópiách HPV16 je pravdepodobnejšia
možnosť progresie cervikálnej lézie na karcinóm.
Poďakovanie: Táto štúdia bola podporená projektami
ITMS 26110230067 „Zvýšenie možností kariérneho rastu vo
výskume a vývoji v oblasti lekárskych vied“ a ITMS 26220220113
„Molekulová diagnostika rakoviny krčka maternice“, ktoré sú
spolufinancované zo zdrojov EÚ.
4) Structural differences of normal and abnormal
terminal villi in diabetic placenta
Jirkovská M.
Institute of Histology and Embryology, First Faculty
of Medicine, Charles University in Prague, Prague
Placental terminal villi contain the overwhelming majority
of placental capillaries. Normal structure of terminal villi, i.e.
normal organization of trophoblast, capillaries and stroma,
ensures the efficiency of materno-fetal transport. Small amount
of terminal villi displaying abnormal structural features may
occur in normal placentas, but higher ratio of such villi is typical
for placentas associated with complicated pregnancies, first
of all with maternal diabetes. In diabetic placentas, abnormal
villi may display signs of maturation disorders, edema, stromal
fibrosis, excessive number of syncytial knots and variable villous
vascularity. Here are compared some structural characteristics
of normal placental terminal villi and abnormal placental ter-
minal villi found in diabetic placentas.
The study using confocal microscopy has shown that ter-
minal villi in normal placentas are slender and longer than
those in diabetic placentas. As they are complementary to the
intervillous space, their shape different from the normal ones
changes dimensions of slits of intervillous space among them.
Capillaries of normal villi are organized parallel to the long axis
of villus and form together with trophoblast vasculosyncytial
membranes. The changed arrangement of capillary bed in
diabetic villi demonstrates itself in two forms. The former looks
hypovascularized and is characterized by markedly waved thin
capillaries. Due to their shape, vasculosyncytial membranes are
less observable. The latter looks hypervascularized and displays
capillaries of strikingly large diameter and wavy course. Large
vasculosyncytial membranes and syncytial knots are observed.
In last trimester of pregnancy, the placental growth and
development it characterized mainly by growth of terminal
placental villi and their capillary bed.
Immunocytochemical
detection of Ki67 antigen has revealed that the Ki67 po-
sitive nuclei are found in normal villi in all cellular com-
partments, i.e. trophoblast, stroma and capillary wall,
whereas both types of abnormal villi show conspicuously
lower frequency of those nuclei.
Stromal cells support villous architecture and produce ex-
tracellular matrix. As shown by desmin immunocytochemistry,
