90
18. 20. ZÁŘÍ 2014 / 18
TH
20
TH
SEPTEMBER 2014 / OLOMOUC
VARIA II
Sobota 20. 9. 2014 / 14.30–15.30 / Sál Pegasus
VARIA II
Sobota 20. 9. 2014 / 14.30–15.30 / Sál Pegasus
Mendelsonov syndróm – Má význam podanie
surfaktantu po 48 h? Kazuistika
Michalka P.
Klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny, oddelenie
intenzívnej medicíny II., Univerzitná nemocnica,
pracovisko Ružinovská 6, Bratislava
úvod:
Prvýkrát v roku 1946 Mendelson opísal syndróm che-
mickej pneumonitídy po aspirácii žalúdočného obsahu počas
anestézie u rodičiek. Jednou z liečebných možností môže byť
podanie surfaktantu. V literatúre sa uvádzajú pomerne dobré
výsledky s podaním surfaktantu u chemickej pneumonitídy.
Najlepší efekt má podanie do 24 h. od inzultu.
cieľ práce:
Kazuistika podania surfaktantu pacientke pre
chemickú pneumonitídu po aspirácii pri úvode do anestézie
pri urgentnej sekcii. Pacientka bola preložená z nemocnice
nižšieho typu pre respiračné zlyhávanie po 48 h. od aspirácie.
teoretický podklad:
Pri Mendelsonovom syndróme ide
o chemickú pneumonitídu po aspirácii žalúdočného obsahu.
Rozlišuje sa včasná (prvé 2 h. po aspirácii) a neskorá fáza (po
4–6 h. od aspirácie). Vo včasnej fáze dochádza k priamemu
poškodeniu pľúcneho parenchýmu prostredníctvomkyslého ža-
lúdočného obsahu a v neskorej fáze ide o akútny zápal. Iniciálne
dochádza k dystelektáze až atelektáze na podklade poškodenia
surfaktantu. Neskôr vzniká edém. V klinickom obraze dominuje
dyspnoe s cyanózou a rozvoj šoku. Objektívny nález iniciálne
býva pomerne churobný oproti RTG nálezu hrudníka, kde nachá-
dzame obraz podobný pľúcnemu edému. Klinický priebeh vo
väčšine prípadov býva benígny a príznaky do týždňa odoznejú.
Rizikovými faktormi sú pH a objem aspirátu. Liečebné možnosti
ťažkej formy sú umelá pľúcna ventilácia (vyšší PEEP, riadená obje-
mová ventilácia), pronačná poloha, ECMO, antibiotická profylaxia
a podanie surfaktantu. Podanie kortikosteroidov je diskutabilné.
Surfaktant je povrchovo aktívna látka, ktorámoduluje povrchové
napätie alveol počas dýchania, zabraňuje kolapsu alveol. Je zme-
sou lipidov (90%) a proteínov syntetizovaných v pneumocytoch
II. typu. Substitúcia surfaktantu sa hlavne používa na liečbu
a profylaxiu RDS (významne znižuje úmrtnosť a chorobnosť
predčasne narodených detí). Liečba ARDS je otázna, nakoľko
exogénne podanie surfaktantu zvýši okysličenie, ale nezlepší
mortalitu. Na liečbu sa používajú syntetické (obsahuje len lipi-
dy), semisyntetické alebo prírodné surfaktanty (obsahuje lipidy
a proteíny, získavajú sa zo zvierat).
kazuistika:
Išlo o 23ročnú pacientku prvorodičku, v osobnej
anamnéze bez pozoruhodností. Počas gravidity bolo podozre-
nie na preeklampsiu (v prekladovej správe uvedená hypoalbu-
minémia, edémy končatín a hypertenzia), pacientka udávala
pyrózu. Na naše pracovisko pacientka preložená 6. 9. 2013
o 19:00 h. pre akútnu respiračnú insuficienciu na podklade
ARDS po aspirácii žalúdočného obsahu pri úvode do anestézie
(4.9.2013) pri urgentnej sekcii pre nepokračujúci pôrod. Pre
rozvoj ťažkej respiračnej insuficiencie na pôvodnom praco-
visku vylúčená pľúcna embolizácia. Pre progresiu respiračnej
insuficiencie a nutnosť ventilácie FiO2 1.0 konzultované naše
pracovisko za účelom prekladu. Na našom pracovisku pacientka
analgosedovaná, relaxovaná, zahájená IPPV (PEEP 1.2kPa, FiO2
0.7, iniciálny oxygenačný index 109), empiricky upravená anti-
biotická liečba. Po 56 h. od aspirácie bronchoskopickou cestou
podaný exogénny surfaktant. Pacientka na 8. deň hospitalizácie
extubovaná. Z gynekologického hľadiska bez komplikácií, na
10. deň v dobrom klinickom stave preložená späť do rajónu.
záver:
Na podklade našich skúseností, ale aj údajov z literatúry
má význampodania exogénneho surfaktantupriMendelsonovom
syndróme aj po 48 h. od inzultu. Pri iných etiológiách respiračného
zlyhávania je podanie sporné a nemá želaný efekt.
Transparietální punkce plic pod CT kontrolou
v diagnostice solitárních plicních lézí – naše
zkušenosti za posledních 10 let
Jakubec P., Losse S., Kolek V., Václavík A.,
Zatloukal J., Kultan J.
Klinika plicních nemocí a tuberkulózy FN a LF UP Olomouc
cíl práce:
Zhodnotit výtěžnost transparietální punkce
plic pod CT kontrolou v diagnostice solitárních plicních lézí.
Zhodnotit výtěžnost punkce cytologickou a histologickou
jehlou samostatně i celkově a srovnat výtěžnosti těchto dvou
postupů navzájem vzhledem k definitivní diagnóze plicního
postižení.
materiál a metody:
Jde o soubor pacientů se solitárními
plicními lézemi vyšetřovaných na Klinice plicních nemocí
a TBC FN Olomouc, kterým byla v posledních 10 letech v rám-
ci diagnostiky tohoto postižení provedena transparietální
punkce pod CT kontrolou. Popisujeme metodiku vyšetření
a základní charakteristiky souboru pacientů. Hodnotíme vý-
těžnost transparietální punkce cytologickou a histologickou
jehlou samostatně i celkově a srovnáváme výtěžnost těchto
dvou postupů navzájem vzhledem k definitivní diagnóze
plicního postižení. Hodnotíme četnost a tíži komplikací to-
hoto vyšetření.
výsledky:
Zveřejňujeme charakteristiky souboru vyšetře-
ných pacientů, senzitivitu, specificitu a přesnost transparietální
punkce pod CT kontrolou cytologickou a histologickou jehlou
samostatně i celkově a jejich vzájemné srovnání vzhledem
k definitivní diagnóze plicního postižení. Uvádíme četnost a tíži
komplikací tohoto vyšetření.
závěry:
Transparietální punkce plic pod CT kontrolou má
v diagnostice solitárních plicních lézí vysokou výtěžnost. Jde
